Reklama
  
Reklama
Forum
Články
Čo je nové
O mikroZONE
Prihlásiť/Registrovať
Blog
Vitajte
Užívatelské meno:

Heslo:


Zapamätaj si ma

[ ]
[ ]
Články :
kategórie
·Škola hrou (3)
·Archívne (1)
·Recenzie (23)
·Ako na to? (27)
·Konštrukcie (35)
·Iné (18)
Online
Hostí: 29, Členov: 1 ...
jaromir --> index.php

najviac online: 557
(Členov: 6, Hostí: 551) v 29.02.2020-18:49

Členov: 421
Najnovší člen: Vladislavkiz
členovia odporúčajú
Žirafoviny do každé rodiny
www.zirafoviny.cz

http://www.bastl.skhttp://chiptron.cz/http://www.tajned.cz/
Ďalšie odkazy
Najnovšie pribudlo na serveri mikroZONE
novinkylexikónkomentáredownloadyVerejné článkyfórumFAQblog
Ako urobit bodovú zváračku z nabíjačky akumulátorov?
Bodová zváračka riadená mikrokontrolérom ATmega88PA.


Nedávno mi padla do oka nabíjačka akumulátorov, ktorá podľa hrúbky prachu na skrinke bola už nejaký ten čas nepoužívaná. Nedalo mi to a nazrel som do jej útrob. Moje oči uvideli transformátor, chladiče, na nich usmerňovací mostík a tyristor. Hneď som vedel, že by sa s tým dalo niečo urobiť a tak som ju jednoducho prerobil na bodovú zváračku.




Na napájanie ovládacieho obvodu som použil klasiku, transformátor, mostíkový usmerňovač, vyhladzovací kondenzátor a LDO regulátor (stabilizátor). Keďže ovládací obvod má nízky odber, napätie na vstupe stabilizátora bolo vďaka kondenzátoru bez akéhokoľvek zvlnenia. Chybou pri oživovaní obvodu sa mi však podarilo upiecť mikrokontrolér, LCD displej a aj ďalšie komponenty..... nuž aj to sa stáva...


Regulačný (riadiaci) obvod v podstate riadi tyristor pripojený na výstup mostíkového usmerňovača za hlavným transformátorom (na obrázku hore veľké trafo vľavo). Regulátor umožňuje nastaviť dobu zvárania a veľkosť usmerneného prúdu, ktorý je dodávaný do miesta zvaru. Pre dodanie požadovaného množstva energie do zvaru, regulátor ovláda otváranie a zatváranie tyristora počas vopred stanoveného času v každej polperióde sieťového napätia. Na časovanie sa využíva prechod sieťového napätia nulou, ktorý detekuje analógový komparátor, pripojený na výstup druhého usmerňovacieho mostíka cez rezistor R1 (1MOhm). Zenerova dióda obmedzuje napätie na 4,8V, tak aby neprišlo k poškodeniu vstupu mikrokontroléra. Pri prechode zostupnej hrany napätia nulou spustí komparátor čítač/časovač1. Prahová hodnota napätia je nastaviteľná potenciometrom (zero set) nachádzajúcim sa na doske. K regulátoru som taktiež pridal prúdový senzor, ktorý sa mi povaľoval na stole ešte od projektu snímania prúdu z alternátora. Je to niečo naviac, ale umožňuje merať špičkovú hodnotu pretekajúceho prúdu a zobrazovať ju na LCD displeji.


Firmware mikrokontroléru ATmega88PA (pracujúceho na 8MHz) skompilovaný s pomocou AVR-GCC pod AVRStudio IDE nájdete vo výpise na konci článku, alebo na homepage autora.

Mikrokontrolér zobrazuje na displeji informácie o veľkosti energie privedenej do bodu zvaru, dĺžku trvania zvaru spolu s maximálnym prúdom tečúcim počas posledného uskutočneného zvaru a teplotou vo vnútri prístroja z interného senzora nachádzajúceho sa v mikrokontroléri. Mikrokontrolér taktiež zaobstaráva časovanie, detekciu prechodu napätia nulou a riadenie tyristora. Riadiaca elektróda tyristora je ovládaná cez PMOS tranzistor Q1, ktorý je riadený jedným z pinov mikrokontroléra, nie však priamo, ale cez NPN tranzistor T2 (viď. schéma).

Zváranie sa spúšta pomocou nožného spínača pripojeného na ďalší vstup mikrokontroléra. Oba vstupné signály, signál pochádzajúci z nožného spínača, aj detekcia prechodu sieťového napätia nulou sú vzorkované a synchronizované rutinou vo firmvéri tak, aby nedochádzalo k chybám pri spúšťaní. Systém taktiež kontroluje vstup nožného spínača pri zapnutí napájania prístroja ako aj po skončení zvárania (doby zvaru). Pokiaľ je nožný spínač stlačený, tak systém čaká na jeho uvoľnenie a užívateľ je o tejto skutočnosti informovaný výpisom na displeji. Týmto sa zvyšuje bezpečnosť a odstraňuje sa náhodné spustenie zvárania (zákmity príp. iné možné rušenie). Doba zvaru je nastaviteľná približne od jednej po 60 periód (1s) sieťového napätia. Ovládanie privádzaného výkonu umožňuje, aby sa do miesta zvaru dostalo od 5% do 95% prúdu každej pol periódy. Veľkosť napätia na katóde tyristora je po predelení rezistorovým deličom 10:1 k dispozícii na pine PC2 a pin je chránený zenerovou diódou D2, aby neprišlo k jeho poškodeniu. Neskôr som zistil, že informáciu o veľkosti tohto napätia nebudem potrebovať a tak sa vo firmware s pinom nepracuje.

Na výstup zváračky som zapojil ochranný výkonový rezistor s odporom niekoľko desatín Ohmu (použil som uhlíkovú tyčinku, pretože pracujem v továrni na výrobu uhlíka a tým pádom som to mal zadarmo), ktorý obmedzuje výstupný prúd na úroveň, pri ktorej nedôjde k poškodeniu diód a tyristora. Zdroj je krátkodobo preťažovaný odberom prúdu 130A. Vyzerá to tak, že zdroj tieto krátke prúdové nárazy veľmi dobre zvláda.
Poznámka: Ale 130A predsa len nie je dosť. Vymenil som teda vodiče na vstupe vedúce ku diódam a tyristoru za iné zo silnejším priezerom a potom som mohol zmenou hodnoty odporu rezistora (mojej uhlíkovej tyčky), alebo jej odstránením zväčšiť prúd, ktorý sa privádza do bodu zvaru. Ukázalo sa, že aj prítlak elektródy na spoj je dôležitý, ale ešte stále zisťujem ako ovplyvňuje proces zvárania.

Na nasledujúcich obrázkoch vidíme niekoľko časových priebehov, meraných na rôznych miestach zapojenia. Žltou farbou je zobrazené výstupné napätie, ktoré sa zdá byť malé, ale v skutočnosti tomu tak nie je (na danom kanále osciloskopu je nastavené vertikálne rozlíšenie 50V/dielik). Fialovou farbou je zobrazený priebeh výstupného prúdu meraného Hallovým snímačom, modrou je zobrazený priebeh napätia na gate tranzistora, ktorým sa riadi tyristor a zelená je napätie na mostíku.



Tento projekt mi vnukol celkom zaujímavú myšlienku ako upraviť moju starú zváračku. Mám niekoľko veľkokapacitných kondenzátorov a IGBT tranzistorov zo starých budiacich jednotiek určených pre motory, z ktorých by sa dala urobiť celkom pekná TIG zváračka. Myslím, že som čítal o možnosti zvárať prúdom obdĺžnikového priebehu pri frekvenciách 1 - 2 kHz. Ak si dobre spomínam, takýto priebeh prúdu z kladnou jednosmernou zložkou sa používa v niektorých typoch TIG zváračiek. Ktokoľvek s informáciami o danej problematike mi kludne môže poslať mail, ja sa len poteším.

Na posledných dvoch obrázkoch sa nachádzajú schéma zapojenia a návrh dosky plošných spojov.




A kód? S kódom je všetko v poriadku a je plne funkčný, akurát som nakoniec musel poprepájať niektoré veci, takže predtým ako sa pustíte do stavby si ešte raz skontrolujte, či sedia I/O piny.

  1. #include <avr/io.h>      // basic io header
  2. #include <util/delay.h>      // time header
  3. #include <avr/interrupt.h>      // Interrupt header
  4. //#include <avr/wdt.h> // can’t get the watchdog to work yet
  5.  
  6. #define F_CPU 8000000; //8MHz
  7.  
  8. //function declarations
  9. void lcd_write_byte(unsigned char CONTROL, unsigned char DATA);
  10. void initLCD(void);
  11. void updateLCD(void);
  12. void switch_up(void);
  13. void weld_message(void);
  14.  
  15. //global variables
  16. volatile unsigned int power, duration, temperature;
  17. volatile unsigned char current, max_current;
  18.  
  19. void main(void)
  20. {
  21.  unsigned int old_power, old_duration= 0; //variables for comparison
  22.  
  23.  PRR &= ~(1<<PRADC);  //disable ADC power reduction
  24.  ADMUX |= (1<<REFS0); //setup VCC as reference
  25.  ADMUX |= (1<<ADLAR); //left adjust result for 8 bit ADC
  26.  ADCSRA |= (1<<ADPS0)|(1<<ADPS1)|(1<<ADPS2); //prescaler clk/64 125kHz @ 8MHz clock
  27.  ADCSRA |= (1<<ADEN); //enable ADC
  28.  
  29.  TCCR1B |= (1<<CS10); //enable timer1, no prescale (clk/1)
  30.  
  31.  ACSR |= (1<<ACIS1); //enable analog comparator falling edge interrupt
  32.  ACSR |= (1<<ACIE); //enable analog comparator interrupt
  33.  
  34.  DDRC |= (1<<PORTC3); //SCR gate drive
  35.  DDRC &= ~((1<<PORTC0)|(1<<PORTC1)|(1<<PORTC2)); //set as input
  36.  PORTC &= ~((1<<PORTC0)|(1<<PORTC1)|(1<<PORTC2)); //PUD
  37.  
  38.  DDRD |= (1<<PORTD0)|(1<<PORTD1)|(1<<PORTD2)|(1<<PORTD3)|(1<<PORTD4)|(1<<PORTD5);
  39.  DDRD &= ~((1<<PORTD6)|(1<<PORTD7)); //set as input
  40.  PORTD &= ~((1<<PORTD6)|(1<<PORTD7)); //PUD
  41.  
  42.  DDRB &= ~(1<<PORTB0);  //footswitch input
  43.  PORTB &= ~(1<<PORTB0);  //PUD
  44.  
  45.  initLCD(); //set up LCD
  46.  
  47.  switch_up(); //check footswitch
  48.  
  49.  max_current= 0×7F;
  50.  updateLCD(); //display settings
  51.  
  52. // wdt_reset(); //reset the watchdog timer
  53. // WDTCSR |= (1<<WDCE)|(1<<WDE); //clear the system reset/ change enable bits
  54. // WDTCSR |= (1<<WDE)|(1<<WDP0)|(1<<WDP1)|(1<<WDP2); //set new prescaler, 2 seconds
  55.  
  56.  
  57.  while(1)
  58.  {
  59.   old_power= power;  //set up the comparsison value before getting new value
  60.   ADMUX &= ~((1<<MUX0)|(1<<MUX1)|(1<<MUX2)|(1<<MUX3)); //sample ADC0 ( power setting)
  61.   ADCSRA |= (1<<ADSC); //start conversion
  62.   while(ADCSRA &amp; (1<<ADSC)){} //wait for conversion
  63.   power= ADCH;
  64.   power*= 234; //scale power for use later: ((2^8)*234)= 59904 max value
  65.       //59904 clk cycles= (1/8000000)*59904= 7.5ms
  66.       //7.5ms= (.0075/(1/120))*100= 90% of one half wave (60Hz)
  67.       //with these values power can be up to 90% of each half wave,
  68.       //which with the 5% coded into the ISR, yields a range of 5%-95%.
  69.  
  70.   old_duration= duration;  //set up the comparsison value before getting new value
  71.   ADMUX |= (1<<MUX0);  //sample ADC1 (duration setting)
  72.   ADCSRA |= (1<<ADSC); //start conversion
  73.   while(ADCSRA &amp; (1<<ADSC)){} //wait for conversion
  74.   duration= ADCH;
  75.   duration= (duration>>1); //convert to 7-bit number, limits duration to ~1 second
  76.   if(duration<=0×0007) duration= 0×0000;
  77.    else duration-= 0×0007; //subtract 7 so duration can’t exceed 3 digits (999ms)
  78.  
  79.   ADMUX &= ~((1<<MUX0)|(1<<MUX1)|(1<<MUX2));  //set up for ADC8 (temp)
  80.   ADMUX |= (1<<MUX3);
  81.   ADMUX |= (1<<REFS0)|(1<<REFS1);  //1.1V ADC reference
  82.   ADMUX &= ~(1<<ADLAR); //undo left adjust result for 8 bit ADC
  83.   ADCSRA |= (1<<ADSC); //start conversion
  84.   while(ADCSRA &amp; (1<<ADSC)){} //wait for conversion
  85.   temperature= ADC;
  86.   temperature/= 12;  //scale temp value to degrees C
  87.   ADMUX |= (1<<ADLAR);  //restore left adjust result
  88.   ADMUX &= ~(1<<REFS1);  //restore VCC ADC reference
  89.  
  90.   if( power!=old_power) updateLCD(); //update LCD if values changed
  91.   else if(duration!=old_duration) updateLCD();
  92.   if((!(PINB &amp; (1<<PINB0))) &amp; (duration>0)) //check for footswitch input
  93.   {          
  94.    char j= 0;
  95.  
  96.       for(j= 0;j< 3;)  //three sample noise filter
  97.    {
  98.     if(!(PINB &amp; (1<<PINB0))) j++;  //increment loop value if PORTC2 (fsw) is low
  99.     else j= 4;  //break out of the loop if high
  100.       }  
  101.                        
  102.       if(j==3)  //should only get here if we got three low samples
  103.    {
  104.     weld_message();
  105.     ADMUX |= (1<<MUX0)|(1<<MUX1)|(1<<MUX2); //sample ADC7 ( current sensor)
  106.     ADMUX &= ~(1<<MUX3);
  107.     ADCSRA |= (1<<ADATE); //ADC free runnnng mode
  108.     ADCSRA |= (1<<ADSC); //start conversion
  109.     _delay_us(5); //wait for ADC’s first reading
  110.     max_current= 0×0000;  //reset max current from last cycle
  111.     sei();
  112.     while((!(PINB &amp; (1<<PINB0))) &amp; (duration>0)){}  //wait for zero cross
  113.     cli();
  114.     ADCSRA &= ~(1<<ADATE);  //turn off free running
  115.     switch_up(); //wait for footswitch release
  116.     updateLCD();
  117.    }
  118.   }
  119.  }
  120. }
  121.  
  122.  
  123. ISR (ANALOG_COMP_vect)
  124. {
  125.  char i= 0;
  126.  
  127.     for(i= 0;i< 3;)  //three sample noise filter
  128.  {
  129.   if(!(ACSR &amp; (1<<ACO))) i++;  //increment loop value if ACO is low
  130.   else i= 4;  //break out of the loop if high
  131.     }  
  132.                        
  133.     if(i==3)  //should only get here if we got three low samples,  
  134.  {    //which indicates a zero crossing.  
  135.   TCNT1= 0;
  136.   while(TCNT1< power){} //wait for phase rotation
  137.   PORTC |= (1<<PORTC3); //fire SCR
  138.   while(TCNT1< 63333)  //wait for 7.9ms, 95% of one half cycle (60Hz)
  139.   {
  140.     current= ADCH;
  141.    if( current>max_current) max_current= current;  //record the highest value
  142.   }
  143.   PORTC &= ~(1<<PORTC3);  //turn off SCR gate
  144.   duration–;
  145.  }
  146. }
  147.  
  148.  
  149.  
  150. void initLCD(void)
  151. {
  152.  _delay_ms(250);  // Wait for HD44780
  153.  PORTD &= ~(1<<PORTD4);
  154.  PORTD |= (1<<PORTD1);
  155.  PORTD |= (1<<PORTD0);  
  156.  PORTD |= (1<<PORTD5); // function set
  157.  _delay_ms(2);
  158.  PORTD &= ~(1<<PORTD5);
  159.  _delay_ms(20);  
  160.  PORTD |= (1<<PORTD5); // function set
  161.  _delay_ms(2);
  162.  PORTD &= ~(1<<PORTD5);
  163.  _delay_ms(10);  
  164.  PORTD |= (1<<PORTD5); // function set
  165.  _delay_ms(2);
  166.  PORTD &= ~(1<<PORTD5);
  167.  _delay_ms(10);
  168.  PORTD &= ~(1<<PORTD0);
  169.  PORTD |= (1<<PORTD5); // initialize to 4 bit
  170.  _delay_ms(2);
  171.  PORTD &= ~(1<<PORTD5);
  172.  _delay_ms(10);
  173.  
  174.  lcd_write_byte(0,0×28);  //set interface width, # of lines, and font size
  175.  lcd_write_byte(0,0×0C);  //display on
  176.  lcd_write_byte(0,0×01);  //clear display
  177.  lcd_write_byte(0,0×06);  //increment address by one, shift cursor at write
  178. }
  179.  
  180.  
  181.  
  182. void lcd_write_byte(unsigned char CONTROL, unsigned char DATA)
  183. {
  184.  if(CONTROL == 1) PORTD |= (1<<PORTD4); else PORTD &= ~(1<<PORTD4);
  185.  if((DATA &amp; 0×80) == 0×80) PORTD |= (1<<PORTD3); else PORTD &= ~(1<<PORTD3);
  186.  if((DATA &amp; 0×40) == 0×40) PORTD |= (1<<PORTD2); else PORTD &= ~(1<<PORTD2);
  187.  if((DATA &amp; 0×20) == 0×20) PORTD |= (1<<PORTD1); else PORTD &= ~(1<<PORTD1);
  188.  if((DATA &amp; 0×10) == 0×10) PORTD |= (1<<PORTD0); else PORTB &= ~(1<<PORTD0);
  189.  PORTD |= (1<<PORTD5);
  190.  _delay_ms(1);
  191.  PORTD &= ~(1<<PORTD5);
  192.  
  193.  if((DATA &amp; 0×08) == 0×08) PORTD |= (1<<PORTD3); else PORTD &= ~(1<<PORTD3);
  194.  if((DATA &amp; 0×04) == 0×04) PORTD |= (1<<PORTD2); else PORTD &= ~(1<<PORTD2);
  195.  if((DATA &amp; 0×02) == 0×02) PORTD |= (1<<PORTD1); else PORTD &= ~(1<<PORTD1);
  196.  if((DATA &amp; 0×01) == 0×01) PORTD |= (1<<PORTD0); else PORTD &= ~(1<<PORTD0);
  197.  PORTD |= (1<<PORTD5);
  198.  _delay_ms(2);
  199.  PORTD &= ~(1<<PORTD5);
  200.  _delay_ms(10);
  201. }
  202.  
  203.  
  204.  
  205. void updateLCD(void)
  206. {
  207.  unsigned int temp_duration, temp_power, temp_max_current;
  208.  
  209.  temp_duration= (duration*8); //scale duration for BCD conversion to milliseconds          //
  210.  unsigned int duration_BCD= ((((temp_duration/10)+((temp_duration/100)*6))*16)+(temp_duration%10));
  211.  
  212.  unsigned char ONES= 0×00;
  213.  unsigned char TENS= 0×00;
  214.  unsigned char HUND= 0×00;
  215.  
  216.  if((duration_BCD &amp; 0×0800) == 0×0800) HUND |= 0×08; else HUND &= ~0×08;
  217.  if((duration_BCD &amp; 0×0400) == 0×0400) HUND |= 0×04; else HUND &= ~0×04;
  218.  if((duration_BCD &amp; 0×0200) == 0×0200) HUND |= 0×02; else HUND &= ~0×02;
  219.  if((duration_BCD &amp; 0×0100) == 0×0100) HUND |= 0×01; else HUND &= ~0×01;
  220.  
  221.  if((duration_BCD &amp; 0×0080) == 0×0080) TENS |= 0×08; else TENS &= ~0×08;
  222.  if((duration_BCD &amp; 0×0040) == 0×0040) TENS |= 0×04; else TENS &= ~0×04;
  223.  if((duration_BCD &amp; 0×0020) == 0×0020) TENS |= 0×02; else TENS &= ~0×02;
  224.  if((duration_BCD &amp; 0×0010) == 0×0010) TENS |= 0×01; else TENS &= ~0×01;
  225.  
  226.  if((duration_BCD &amp; 0×0008) == 0×0008) ONES |= 0×08; else ONES &= ~0×08;
  227.  if((duration_BCD &amp; 0×0004) == 0×0004) ONES |= 0×04; else ONES &= ~0×04;
  228.  if((duration_BCD &amp; 0×0002) == 0×0002) ONES |= 0×02; else ONES &= ~0×02;
  229.  if((duration_BCD &amp; 0×0001) == 0×0001) ONES |= 0×01; else ONES &= ~0×01;
  230.  
  231.  ONES |= 0×30;
  232.  TENS |= 0×30;
  233.  HUND |= 0×30;
  234.  
  235.  lcd_write_byte(0×00, 0×01); //clear screen
  236.  lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  237.  lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  238.  lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  239.  lcd_write_byte(0×01, HUND);
  240.  lcd_write_byte(0×01, TENS);
  241.  lcd_write_byte(0×01, ONES);
  242.  lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  243.  lcd_write_byte(0×01, 0×6D); //’m’
  244.  lcd_write_byte(0×01, 0×69); //’i’
  245.  lcd_write_byte(0×01, 0×6C); //’l’
  246.  lcd_write_byte(0×01, 0×6C); //’l’
  247.  lcd_write_byte(0×01, 0×69); //’i’
  248.  lcd_write_byte(0×01, 0×73); //’s’
  249.  lcd_write_byte(0×01, 0×65); //’e’
  250.  lcd_write_byte(0×01, 0×63); //’c’
  251.  lcd_write_byte(0×01, 0×6F); //’o’
  252.  lcd_write_byte(0×01, 0×6E); //’n’
  253.  lcd_write_byte(0×01, 0×64); //’d’
  254.  lcd_write_byte(0×01, 0×73); //’s’
  255.  temp_power= ( power/665);  //scale power for BCD conversion to percent
  256.  temp_power=(95-temp_power);
  257.  unsigned int power_BCD= ((temp_power/10)*16)+(temp_power%10);
  258.  
  259.  ONES= 0×00;
  260.  TENS= 0×00;
  261.  
  262.  if((power_BCD &amp; 0×0080) == 0×0080) TENS |= 0×08; else TENS &= ~0×08;
  263.  if((power_BCD &amp; 0×0040) == 0×0040) TENS |= 0×04; else TENS &= ~0×04;
  264.  if((power_BCD &amp; 0×0020) == 0×0020) TENS |= 0×02; else TENS &= ~0×02;
  265.  if((power_BCD &amp; 0×0010) == 0×0010) TENS |= 0×01; else TENS &= ~0×01;
  266.  
  267.  if((power_BCD &amp; 0×0008) == 0×0008) ONES |= 0×08; else ONES &= ~0×08;
  268.  if((power_BCD &amp; 0×0004) == 0×0004) ONES |= 0×04; else ONES &= ~0×04;
  269.  if((power_BCD &amp; 0×0002) == 0×0002) ONES |= 0×02; else ONES &= ~0×02;
  270.  if((power_BCD &amp; 0×0001) == 0×0001) ONES |= 0×01; else ONES &= ~0×01;
  271.  
  272.  ONES |= 0×30;
  273.  TENS |= 0×30;
  274.  
  275.  lcd_write_byte(0×00, 0xC0); //go to second line
  276.  lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  277.  lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  278.  lcd_write_byte(0×01, TENS);
  279.  lcd_write_byte(0×01, ONES);
  280.  lcd_write_byte(0×01, 0×25); //’%’
  281.  lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  282.  lcd_write_byte(0×01, 0×6F); //’o’
  283.  lcd_write_byte(0×01, 0×66); //’f’
  284.  lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  285.  lcd_write_byte(0×01, 0×70); //’p’
  286.  lcd_write_byte(0×01, 0×68); //’h’
  287.  lcd_write_byte(0×01, 0×61); //’a’
  288.  lcd_write_byte(0×01, 0×73); //’s’
  289.  lcd_write_byte(0×01, 0×65); //’e’
  290.  temp_max_current= max_current;
  291.  temp_max_current-= 0×7F;  //remove 2.5V sensor offset
  292.  temp_max_current*= 3; //scaling
  293.  temp_max_current/= 2; //scaling
  294.  
  295.  unsigned int max_current_BCD= ((((temp_max_current/10)+((temp_max_current/100)*6))*16)+(temp_max_current%10));
  296.  
  297.  ONES= 0×00;
  298.  TENS= 0×00;
  299.  HUND= 0×00;
  300.  
  301.  if((max_current_BCD &amp; 0×0800) == 0×0800) HUND |= 0×08; else HUND &= ~0×08;
  302.  if((max_current_BCD &amp; 0×0400) == 0×0400) HUND |= 0×04; else HUND &= ~0×04;
  303.  if((max_current_BCD &amp; 0×0200) == 0×0200) HUND |= 0×02; else HUND &= ~0×02;
  304.  if((max_current_BCD &amp; 0×0100) == 0×0100) HUND |= 0×01; else HUND &= ~0×01;
  305.  
  306.  if((max_current_BCD &amp; 0×0080) == 0×0080) TENS |= 0×08; else TENS &= ~0×08;
  307.  if((max_current_BCD &amp; 0×0040) == 0×0040) TENS |= 0×04; else TENS &= ~0×04;
  308.  if((max_current_BCD &amp; 0×0020) == 0×0020) TENS |= 0×02; else TENS &= ~0×02;
  309.  if((max_current_BCD &amp; 0×0010) == 0×0010) TENS |= 0×01; else TENS &= ~0×01;
  310.  
  311.  if((max_current_BCD &amp; 0×0008) == 0×0008) ONES |= 0×08; else ONES &= ~0×08;
  312.  if((max_current_BCD &amp; 0×0004) == 0×0004) ONES |= 0×04; else ONES &= ~0×04;
  313.  if((max_current_BCD &amp; 0×0002) == 0×0002) ONES |= 0×02; else ONES &= ~0×02;
  314.  if((max_current_BCD &amp; 0×0001) == 0×0001) ONES |= 0×01; else ONES &= ~0×01;
  315.  
  316.  ONES |= 0×30;
  317.  TENS |= 0×30;
  318.  HUND |= 0×30;
  319.  
  320.  lcd_write_byte(0×00, 0×95); //go to third line (DDRAM address 0×15)
  321.  lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  322.  lcd_write_byte(0×01, HUND);
  323.  lcd_write_byte(0×01, TENS);
  324.  lcd_write_byte(0×01, ONES);
  325.  lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  326.  lcd_write_byte(0×01, 0×61); //’a’
  327.  lcd_write_byte(0×01, 0×6D); //’m’
  328.  lcd_write_byte(0×01, 0×70); //’p’
  329.  lcd_write_byte(0×01, 0×73); //’s’
  330.  lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  331.  lcd_write_byte(0×01, 0×28); //’(’
  332.  lcd_write_byte(0×01, 0×6D); //’m’
  333.  lcd_write_byte(0×01, 0×61); //’a’
  334.  lcd_write_byte(0×01, 0×78); //’x’
  335.  lcd_write_byte(0×01, 0×29); //’)’
  336.  
  337.  unsigned int temperature_BCD= ((temperature/10)*16)+(temperature%10);
  338.  
  339.  ONES= 0×00;
  340.  TENS= 0×00;
  341.  
  342.  if((temperature_BCD &amp; 0×0080) == 0×0080) TENS |= 0×08; else TENS &= ~0×08;
  343.  if((temperature_BCD &amp; 0×0040) == 0×0040) TENS |= 0×04; else TENS &= ~0×04;
  344.  if((temperature_BCD &amp; 0×0020) == 0×0020) TENS |= 0×02; else TENS &= ~0×02;
  345.  if((temperature_BCD &amp; 0×0010) == 0×0010) TENS |= 0×01; else TENS &= ~0×01;
  346.  
  347.  if((temperature_BCD &amp; 0×0008) == 0×0008) ONES |= 0×08; else ONES &= ~0×08;
  348.  if((temperature_BCD &amp; 0×0004) == 0×0004) ONES |= 0×04; else ONES &= ~0×04;
  349.  if((temperature_BCD &amp; 0×0002) == 0×0002) ONES |= 0×02; else ONES &= ~0×02;
  350.  if((temperature_BCD &amp; 0×0001) == 0×0001) ONES |= 0×01; else ONES &= ~0×01;
  351.  
  352.  ONES |= 0×30;
  353.  TENS |= 0×30;
  354.  
  355.  lcd_write_byte(0×00, 0xD5); //go to fourth line (DDRAM address 0×55)
  356.  lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  357.  lcd_write_byte(0×01, TENS);
  358.  lcd_write_byte(0×01, ONES);
  359.  lcd_write_byte(0×01, 0xDF); //degree symbol
  360.  lcd_write_byte(0×01, 0×43); //’C’
  361.  lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  362.  lcd_write_byte(0×01, 0×63); //’c’
  363.  lcd_write_byte(0×01, 0×61); //’a’
  364.  lcd_write_byte(0×01, 0×73); //’s’
  365.  lcd_write_byte(0×01, 0×65); //’e’
  366.  lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  367.  lcd_write_byte(0×01, 0×74); //’t’
  368.  lcd_write_byte(0×01, 0×65); //’e’
  369.  lcd_write_byte(0×01, 0×6D); //’m’
  370.  lcd_write_byte(0×01, 0×70); //’p’
  371. }
  372.  
  373.  
  374.  
  375. void switch_up(void)
  376. {
  377.  if(!(PINB &amp; (1<<PINB0)))
  378.  {
  379.   lcd_write_byte(0×00, 0×01); //clear screen
  380.   lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  381.   lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  382.   lcd_write_byte(0×01, 0×72); //’r’
  383.   lcd_write_byte(0×01, 0×65); //’e’
  384.   lcd_write_byte(0×01, 0×6C); //’l’
  385.   lcd_write_byte(0×01, 0×65); //’e’
  386.   lcd_write_byte(0×01, 0×61); //’a’
  387.   lcd_write_byte(0×01, 0×73); //’s’
  388.   lcd_write_byte(0×01, 0×65); //’e’
  389.   lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  390.   lcd_write_byte(0×01, 0×66); //’f’
  391.   lcd_write_byte(0×01, 0×6F); //’o’
  392.   lcd_write_byte(0×01, 0×6F); //’o’
  393.   lcd_write_byte(0×01, 0×74); //’t’
  394.   lcd_write_byte(0×01, 0×73); //’s’
  395.   lcd_write_byte(0×01, 0×77); //’w’
  396.   lcd_write_byte(0×01, 0×69); //’i’
  397.   lcd_write_byte(0×01, 0×74); //’t’
  398.   lcd_write_byte(0×01, 0×63); //’c’
  399.   lcd_write_byte(0×01, 0×68); //’h’
  400.   while(!(PINB &amp; (1<<PINB0))){};
  401.  }
  402. }
  403.  
  404.  
  405.  
  406. void weld_message(void)
  407. {
  408.   lcd_write_byte(0×00, 0×01); //clear screen
  409.   lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  410.   lcd_write_byte(0×01, 0×20); //space
  411.   lcd_write_byte(0×01, 0×77); //’w’
  412.   lcd_write_byte(0×01, 0×65); //’e’
  413.   lcd_write_byte(0×01, 0×6C); //’l’
  414.   lcd_write_byte(0×01, 0×64); //’d’
  415.   lcd_write_byte(0×01, 0×69); //’i’
  416.   lcd_write_byte(0×01, 0×6E); //’n’
  417.   lcd_write_byte(0×01, 0×67); //’g’
  418.   lcd_write_byte(0×01, 0×2E); //’.’
  419.   lcd_write_byte(0×01, 0×2E); //’.’
  420.   lcd_write_byte(0×01, 0×2E); //’.’
  421. }




Zverejnené zo súhlasom autora.
Homepage projektu: http://www.imsolidstate.com/archives/590

Preklad: Kiwwicek


dátum:12.07.2010-00:12, autor:Josh zoznam článkov tohoto autora zobrazení: 21388 komentáre: 1 tlačiť článok vytviriť pdf z článok
v kategórií:Verejné články > Konštrukcie nehodnotené -
Komentáre
zverejnil(a) starduster >> 13.08.2010-14:05
Odpovedať na príspevok Ako urobit bodovú zváračku z nabíjačky akumulátorov?
Registrovaný: 13.08.2010-12:52
Komentáre: 1
O zvarani sa da najst mnoho uzitocnych informacii na
[url]

Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zasielať komentáre - prosím prihláste sa, alebo sa zaregistrujte tu pre registráciu
Hľadať súčiastky

Hľadať:
Kecátko
Musíte byť prihlásený pre zasielanie komentárov na túto stránku - prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte tu


EdizonTN, 07.05.2020-23:09
MK1 8bit Computer: [URL adresa]
EdizonTN, 29.04.2020-20:12
Poznáte? [URL adresa]
wek, 27.04.2020-13:52
Mimochodom, na tie adaptery z 22.01.2020 [URL adresa] v pripade zaujmu ta firma aj zozenie a naspajkuje dany obvod
EdizonTN, 21.04.2020-23:15
nj, Ladyada za nezaprie
Žirafka, 21.04.2020-17:04
Další 555
[URL adresa]
EdizonTN, 16.04.2020-00:15
[URL adresa]
EdizonTN, 01.04.2020-22:28
555 kamasutra
wek, 31.03.2020-23:24
555 na naozaj vsetky sposoby [URL adresa] (treba klikat hore v menu)
EdizonTN, 16.03.2020-19:39
Drobnosti majstrov pre ESP32: [URL adresa]
wek, 04.03.2020-16:11
STM32 MCU wiki [URL adresa]
wek, 11.02.2020-10:59
Ak by niekto bojoval s ethernetom v STM32H7, tak [URL adresa]
wek, 29.01.2020-17:50
interpretovanych jazykov nikdy nie je dost [URL adresa]
wek, 22.01.2020-09:51
Zbierka adapterov [URL adresa] nie je to cina, ale su tam brutalne kusky napr. QFP80-to-DIP
Torgeir, 21.01.2020-20:15
No tak síce s križikom po funuse, ale myslím že ako refresh môže byť
EdizonTN, 20.01.2020-08:13
@Torgeir - dik, zaregistrovali sme. [URL adresa]

Stránky generuje redakčný systém e107, a údaje do neho nahadzujú EdizonTN a redaktori.
Všetky zverejnené informácie si výhradne po dohode s administrátorom, dajte kam chcete....
Príspevky v diskusnom fóre a komentároch, vyjadrujú názory čitateľov. Redakcia serveru nenesie zodpovednosť za ich obsah. Vyhradzuje si však právo ich odstraňovať. (c) 2009-2019
Sledujte nás cez RSS, Twitter, Facebook, MeWe, Mastodon, Tumblr, Pinterest, alebo na YouTube .
Verzia pre mobily